24. 04. 2017
   
Písmo

História obce

História

Obec Pavlovce nad Uhom patrila do bývalej Užskej župy. Daroval ju zemanom pravdepodobne kráľ Ladislav IV. Je o tom zmienka v listine Jágerskej kapituly z roku 1334. Zeman Peťo zvaný Túz v roku 1327 predložil pred kráľa Karola Róberta listinu o darovaní tejto dediny a kráľ mu ešte v tom roku potvrdil jej vlastníctvo novou donáciou. V písomnostiach zo 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Palouch, od 15. storočia pod názvom Palocz. Oba názvy sú považované za maďarizované tvary staršieho slovenského názvu Pavloviec. Za najpravdepodobnejšiu považuje možnosť, že išlo o maďarizované názvy slovenského Plavce, teda dediny Plavcov, strážcov krajinskej cesty v uhorskom pohraničí v 11. a 12. storočí. Je zrejmé, že pôvodný názov Plavci (Plavce) vznikol v slovenskom prostredí. V dedine bol kostol pravdepodobne už v 13. storočí. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Vít. Doteraz nepoznáme zasvätenie kostola v stredoveku, čo by zaiste objasnilo okolnosti vzniku. Už pred r. 1332 sa spomína fara, ktorá zanikla za protestantizmu a obnovená bola v r. 1721. Kostol jestvoval aj v 15. a 16. storočí, avšak okolu roku 1564 a v prvej polovici 17. storočia tu pôsobili protestanskí kazatelia.

 

Historická pečať obce Pavlovce nad Uhom

 

Historická pečať obce Pavlovce nad Uhom z 29.5.1865

Obec Pavlovce nad Uhom patrila do bývalej Užskej župy. Daroval ju zemanom pravdepodobne kráľ Ladislav IV. Je o tom zmienka v listine Jágerskej kapituly z roku 1334. Zeman Peťo zvaný Túz v roku 1327 predložil pred kráľa Karola Róberta listinu o darovaní tejto dediny a kráľ mu ešte v tom roku potvrdil jej vlastníctvo novou donáciou. V písomnostiach zo 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Palouch, od 15. storočia pod názvom Palocz. Oba názvy sú považované za maďarizované tvary staršieho slovenského názvu Pavloviec. Za najpravdepodobnejšiu považuje možnosť, že išlo o maďarizované názvy slovenského Plavce, teda dediny Plavcov, strážcov krajinskej cesty v uhorskom pohraničí v 11. a 12. storočí. Je zrejmé, že pôvodný názov Plavci (Plavce) vznikol v slovenskom prostredí. V dedine bol kostol pravdepodobne už v 13. storočí. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Vít. Doteraz nepoznáme zasvätenie kostola v stredoveku, čo by zaiste objasnilo okolnosti vzniku. Už pred r. 1332 sa spomína fara, ktorá zanikla za protestantizmu a obnovená bola v r. 1721. Kostol jestvoval aj v 15. a 16. storočí, avšak okolu roku 1564 a v prvej polovici 17. storočia tu pôsobili protestanskí kazatelia.


V Pavlovciach sa v 13. - 14. storočí, najneskôr však v prvej polovici 15. storočia udomácnilo konanie trhu. Odvtedy sa Pavlovce vyvíjali ako mestečko rodiny Palóciovcov, čo sa priliehavo prejavilo v písomnostiach od polovice 15. storočia ("in...Palocz...odipis" z roku 1461 alebo "in opido Palocz" z roku 1580).

 


 

Bývalý kaštieľ v Pavlovciach n/U. - zadný pohľad


Šľachtic Peťo Túz, prípadne jeho synovia si dali postaviť v Pavlovciach kúriu, usadili sa tam a názov dediny používali od polovice storočia v prídomku. Ich potomkovia Palóciovci dosiahli najvyššie spoločenské postavenie v 15. storočí, kedy zastávali funkcie župana viacerých stolíc, dvorského sudcu, palatína, ostrihomského arcibiskupa. Zaiste vtedy dali prestavať a primerane opevniť svoje rodové sídlo v Pavlovciach, ktoré nadobudlo podobu kaštiľa. Po vymretí šľachticov z Pavloviec nadobudli mestečko Dobóovci z Ruskej, ktorým patrilo od polovice 16. storočia, neskôr Stanesicz-Horváthovcom a v 19. a zač. 20. storočia rodine Hadik-Barkóczyovcom. V 15. storočí šľachta užšej stolice často snemovala v Pavlovciach v sídle významného rodu Palóciocov (v tamojšej kúrii či hostinci).


 

Bývalý kaštieľ v Pavlovciach n/U. - predný pohľad


Tamojšie sedliacke, možno už meštiansko-roľnícke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 37 port. Aj s domom richtára tam vtedy stálo najmenej 38 obývaných sedliackych respektíve meštianskych domov. Neskôr, najmä v 16. storočí roľníci strácali pozemky, chudobneli a časť z nich upadla medzi železiarov. V roku 1567 bolo zdanených 17 roľníckych domácností. Z nich 7 hospodárilo na celých a 10 na polovičných usadlostiach. Spolu ich zdanili od 12 port. Železiarskych domácností bolo 10 a domácností sluhov 4. Aj s richtárom vtedy žilo v Pavlovciach 44 domácností. V roku 1588 zdanili 13 roľníckych domácností: 5 na celých a 8 na polovičných usadlostiach, teda od 9 port. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Tri domácnosti boli slobodnícke, 12 domácností bolo železiarskych, domácností sluhov bolo 6. Ďalší dvaja muži boli drábmi a jeden zemepánskym kočišom. Všetkých domácností bolo 38. V roku 1599 mali Pavlovce 40 obývaných domov. Pravda, bol tam aj kaštieľ s hospodárskymi stavbami, kostol, fara a škola.

 



 

Orech čierny - pamätník kaštieľa


V 17. storočí a začiatkom 18. storočia sa počet obyvateľov zmenšoval. V roku 1715 tam hospodárilo 21 sedliackych, roku 1720 17 sedliackych a dve železiarske domácnosti. Vtedy boli Pavlovce maďarskou kalvínskou dedinou. V roku 1828 už mala obec 155 domov a 1304 obyvateľov.


 

Fragment - zostatok nadzákladového muriva z kaštieľa

 

foto_pic
video_small
pavlovcan



zber
zive-slovensko-logo 

Náhodný obrázok

Správy z východu