25. 03. 2017
   
Písmo

Obecné zaujímavosti

Obecné zaujímavosti *

Obec ako živý organizmus prešla v priebehu dlhých rokov pokojnými i búrlivejšími obdobiami a jej obyvatelia prežili veselé, vážne i tragické príbehy. A práve týmto udalostiam budú venované nasledujúce riadky informácie sme čerpali z archívnych materiálov, kroník a z výpovedí pamätníkov.

Jednu z najstarších, písomne zaznamenaných udalostí na území dnešného východného Slovenska predstavuje roľnícka vzbura, ktorá sa odohrala v roku 1456 na majetku pána Ladislava z Pavloviec (zdroj - Wagner: Diplomatarium comitatus Sarosiensis, s. 65 - 66):
"Rozvážni mužovia, susedia a naši milí priatelia!
Dnes nám doručili váš list, v ktorom nám okrem iného píšete, že do okolia hradu Kamenice a Plavča vtrhlo množstvo zbojníkov, ktorých počet každým dňom vzrastá a zo dňa na deň páchajú rozsiahlejšie škody. Žiadate nás v liste, aby sme vám poslali ľudí na po¬moc proti týmto zbojníkom. Ráčte vziať na vedomie, že naši ľudia, ktorých máme, sú nate¬raz vyslaní na pomoc proti vzbúreným roľníkom u vznešeného pána Ladislava z Pavloviec. Dúfame však, že ich bude môcť vo veľmi krátkom čase uvoľniť. Len čo budú naši ľudia uvoľnení, ochotne ich, ak budete chciet: pošleme na žiadané miesto.
Dané v Trebišove, v utorok pred sviatkom blahoslavených apoštolov Šimona a Júdu
(26. októbra) v roku 1456. Ján Perényi, taverník najjasnejšieho kniežaťa - pána kráľa Ladislava. "

Pavlovce v minulosti neobišli ani požiare.
Dňa 28. apríla 1878 zhorelo v dedine 20 domov aj s priľahlými hospodárskymi budovami. Oheň tiež poškodil faru, rímskokatolícky kostol a zvony v jeho veži. Ešte v tom istom roku bol však chrám na podnet a s príspevkom grófky Ilony Hadik-Barkóciovej opravený, zvony do veže zakúpili miestni veriaci.
O dva roky neskôr dedinčania z výťažku finančnej zbierky kúpili i prvé kostolné vežové hodiny.

Dňa 13. júla 1904 popoludní, okolo 17.00 hod., zapálilo jedno dieťa maštaľ v nej, žiaľ, aj zhorelo. Následný požiar zachvátil viac ako 40 domov, popolom ľahli tiež hospodárske staviská.

V máji 1919, keď región Zemplína zasiahli veľké horúčavy a sucho, v Pavlovciach opäť vypukol veľký a ničivý požiar - od iskry z komína pnbytku Márie Laci - Berešovej sa vtedy vznietil oheň a postupne zachvátil asi 60 domov jednotlivých gazdovstiev aj s hospodárskymi budovami na ulici "Starý valal" (dnes Hlavná ulica) v celkovej dÍžke približne 500 m.

Požiare - no už menšieho rozsahu - boli zaznamenané i neskôr (dňa 10. februára 1976 napr. zhorela "cigánska" materská škôlka - škoda bola odhadnutá na 1 300000 korún).

Od roku 1895 dodnes - bez prerušenia - sídli v obci matričný úrad. V minulosti matričný obvod zahŕňal - okrem Pavloviec - i dediny Vysoká nad Uhom, Bajany, Maťovské
Vojkovce, Čierne Pole, Križany a Liesková, od roku 1950 do matričného obvodu patria Pavlovce nad Uhom, Vysoká nad Uhom a Bajany.

V roku 1926 mali Pavlovce vlastnú dychovú hudbu.

V marci 1939 maďarské vojenské jednotky napadli Slovensko - vypukla tak tzv. Malá vojna. Postupujúci maďarskí vojaci vtedy obsadili i Pavlovce. Pri obrane dediny padol slovenský vojak - tunajší rodák - Štefan Butka, maďarské útvary zostrelili tiež pilota Gustáva Pažického. Obaja boli pochovaní na miestnom cintoríne. V roku 1998 - na žiadosť príbuzných - však boli telesné pozostatky pilota Gustáva Pažického exhumované a prevezené na cintorín do Žiliny.

V máji 1942 bola nariadená deportáci a židovských rodín. Z Pavloviec odviezli celkovo 18 rodín, ich majetok bol arizovaný.

Keď sa koncom roka 1944 priblížil front k Pavlovciam, nemeckí vojaci nariadili miestnym obyvateľom, aby vykopali masový hrob. Sovietske vojská však svojimi bojovými akciami zabránili najhoršiemu ...

V prvých mesiacoch roka 1945 vstúpilo do L československého armádneho zboru (pod vedením generála Ludvíka Svobodu) niekoľko dobrovoľníkov z Pavloviec, viacerí z nich padli (v ťažkých bojoch pri Liptovskom Mikuláši napr. zahynulo 18 vojakov - Pavlovčanov).

Pri prechode frontu bol značne poškodený i miestny kaštieľ (pri náletoch sa v jeho pivničných priestoroch ukrývali ľudia). Táto stavba, obklopená pekným parkom, predstavovala ozdobu obce. Traduje sa, že kaštieľ postavili podľa kalendára - mal 4 veže (ako počet ročných období), 12 komínov (ako mesiacov), 52 izieb (ako týždňov) a 365 otvorov - okien a dverí (ako dní v roku). V roku 1951 bolo definitívne rozhodnuté, že kaštieľ sa dá zbúrať (počas asanačných prác sa stali i tragická nehoda - pri závale v pivnici zahynul jeden človek). Materiál (tehly, kamene, okná) využívali miestni obyvatelia pri stavbe rodinných domov, vnútorné zariadenie bolo rozkradnuté. Do dnešných čias sa nám zachovali iba 2 lustre, ktoré krášlia interiér rímskokatolíckeho farského kostola sv. Jána Krstiteľa.

V marci 1946 - v súvislosti s budovaním centrálneho cintorína sovietskej Červenej armády pod Hrádkom v Michalovciach - boli v Pavlovciach zo štyroch spoločných hrobov exhumované telesné pozostatky 44 sovietskych vojakov, v Ťahyni došlo k exhumácii troch vojakov.

Na prelome rokov 1948 - 1949 sa Pavlovce i Ťahyňa kompletne elektrifikovali, štát prispel i na verejné osvetlenie.

V roku 1949 bolo založené JRD I. typu, neskôr družstvo prešlo viacerými transformáciami.

V lete 1950 zasiahol štát do náboženských pomerov - z Pavloviec preto museli odísť rehoľné sestry (satmárky) i rímskokatolícky farár Anton Lukáč.

Keďže v Pavlovciach vyučovanie v niektorých rokoch prebiehalo v štyroch či piatich budovách, kompetentné úrady rozhodli o výstavbe novej školy v parku. Stavba bola ukončená v roku 1953 a od začiatku školského roka 1953/1954 sa v nej - ako v Osemročnej strednej škole (tá vznikla zlúčením národnej a strednej školy) - začalo učiť.

Materskú školu orgány samosprávy premiestnili v roku 1953 - po rekonštrukcii - do priestorov bývalej meštianskej školy (škôlka tu zotrvala až do roku 2004).

Obete 1. a 2. svetovej vojny dodnes pripomína Pomník vďaky od akademického sochára Františka Patočku, ktorý bol zhotovený v roku 1960 a nachádza sa v miestnom Parku mieru.

V jeseni 1960 došlo v obci k nehode - asi 2 - 3 minúty po tom, ako cez most cez rieku Uh prešiel autobus s ľuďmi smerom na Michalovce, sa jeho časť zrútila do vody práve vtedy, keď tadiaľ hnali kravy.

Miestnu základnú deväťročnú školu poctili v roku 1963 svojou návštevou známi slovenskí športovci - krasokorčuliar Karol Divín, hokejový brankár Vladimír Dzurilla a gymnastka p. Bosá.

V roku 1964 bola postavená nová cestná komunikácia, ktorá viedla od kostola popri parku - nahradila tak Mlynskú ulicu (ulicu cez "Malý riadok").

Región Zemplína je známy aj bohatstvom zemného plynu. V okolí Pavloviec bolo tiež zrealizovaných niekoľko prieskumných vrtov. Pri prácach na jednom ta.komto vrte medzi Pavlovcami a Stretavou, približne 50 m od cesty, došlo v júni 1966 k výbuchu a k popáleniu obsluhy (následkom toho zomreli piati zamestnanci). Plamene siahali do veľkej výšky - bolo ich vidieť až do vzdialenosti 25 - 30 km. Oheň nakoniec uhasili odborníci zo Sovietskeho zväzu.

V tom istom roku sa v Pavlovciach zorganizovala zbierka - každá domácnosť mala prispieť sumou 100 korún. Z vyzbieraných peňazí sa nakoniec zhotovilo oplotenie cintorína.

Dňa 14. júla 1966 si Michal Čopák pripomenul svoje už sté narodeniny, na oslavách bola prítomná aj Československá televízia. Napriek svojmu veku bol pán Čopák čulým človekom - v nedeľu chodil pozerať futbal, po zápasoch si doprial ešte malé pivo (starček sa nakoniec dožil úctyhodného veku - 101 a pol roka).

Obyvatelia sa v roku 1968 dočkali rozšírenia poskytovaných služieb - miestna prevádzkareň otvorila v parku Letnú záhradnú reštauráciu.

V dedine sa usporadúvali i rôzne akcie širšieho významu. Na miestnom amfiteátri boli tradične - každý druhý rok - organizované mierové a dožinkové slávnosti, na ktorých sa zúčastňovali viaceré významné osobnosti (dňa 18. augusta 1968 napr. do obce zavítal minister poľnohospodárstva Boruvka, svojou návštevou viackrát poctil Pavlovce aj minister obrany - armádny generál Martin Dzúr).

V 60-tych rokoch boli na amfiteátri v parku každoročne organizované letné filmové festivaly.

Dňa 25. októbra 1970 bol vo vojanskej elektrárni zaznamenaný výskyt cholery. Pracovali tu aj niekoľkí Pavlovčania. Keďže jeden z nich odišiel domov bez zdravotnej prehliadky, v celej dedine bola vyhlásená karanténa (obec sa dostala do tzv. protinákazovej izolácie).

V roku 1972 boli vykúpené posledné cigánske chatrče, čím sa zlikvidoval cigánsky tábor, zvaný Kapovňa. V tom istom čase miestna prevádzkareň zrušila tehelňu a sódovkáreň, na JRD začala výstavba skleníka. Počas tohto roka sa postavilo 76 nových domov, v nasledujúcom roku bolo podaných 47 žiadostí na povolenie stavby (limit z ONV však predstavoval 10 stavebných povolení na rok).

K mimoriadne radostnej udalosti došlo dňa 25. marca 1973, keď sa v rodine Bajgerovcov narodili trojčatá (ako darček od MNV dostala šťastná mamička 1 000 korún). Ďalšie trojičky v Pavlovciach sa narodili v rodine Kravecovej v roku 1985.

V marci 1973 prepukla v okrese nebezpečná choroba hovädzieho dobytka - slintačka a krívačka. Do izolácie sa dostali i Pavlovce - miestne JRD totiž zakúpilo z nakazeného chovu mladé, vysokoteľné jalovice.

Na pavlovskom družstve sa od roku 1974 začalo s pestovaním zeleniny pod fóliami.

V dedine boli v tom istom čase zrušené uhoľné sklady, začala sa výstavba nového kultúrneho domu.

V tom istom roku bola otvorená II. Materská škola pre cigánske deti, začiatkom 80-tych rokoch sa najmä pre deti družstevníkov zriadila III. Materská škola (umiestnená bola v priestoroch JRD).

Pri pn1ežitosti nácviku na štvrtú celoštátnu spartakiádu sa dňa ll. mája 1975 uskutočnili v Pavlovciach okrskové spartakiádne slávnosti - na nich svoje čísla predstavili rodičia s deťmi, najmladšie žiactvo, mladšie žiačky, mladší žiaci, staršie žiačky a starší žiaci.

V roku 1976 žilo v obci 3 793 obyvateľov (z toho 1 172 cigánov), o 8 rokov neskôr tu už bývalo 3 951 ľudí (z toho 1 513 malo cigánsky pôvod). Populačná krivka mala stúpajúcu tendenciu - v dedine sa vtedy rodilo 80 - 95 detí ročne. Miestni cigáni pokračovali v migrácii (v roku 1976 bolo zaznamenaných 319 takýchto prípadov, čo predstavovalo 27 % obyvateľov). Od oslobodenia do roku 1976 bolo v Pavlovciach vybudovaných 840 príbytkov, občania vlastnili spolu 140 osobných áut. Do všetkých troch materských škôl dochádzalo denne asi 160 detí, základnú školu navštevovalo vyše 600 žiakov, na stredných školách študovalo viac ako 180 žiakov a na vysokých školách bolo zapísaných 23 študentov.

Keďže v dedine sa nachádzalo len veľmi málo studní s kvalitnou pitnou vodou, v roku 1977 začala výstavba skupinového vodovodu Lekárovce - Pavlovce nad Uhom - dokončená bola o 10 rokov neskôr. Rozvody pitnej vody však neboli zavedené všade (chýbali napr. v miestnej časti Ťahyňa, na niekoľkých menších pavlovských uličkách a na "cigánskych" uliciach) - miestna samospráva tento nedostatok vyriešila až v rokoch 1994 - 1996 (nákladom vyše 5 miliónov korún z vlastných zdrojov bolo vtedy položené vodovodné potrubie v celkovej dÍžke vyše 3 800 m).

Bytovú situáciu v Pavlovciach v roku 1980 zlepšili dva nové bytové domy s osemnástimi bytmi (v obci boli už predtým postavené dva družstevné bytové domy).
V roku 1982 - na základe zákona - získali Pavlovce štatút strediskovej obce. Keďže sa právomoci MNV významne rozšírili, úrad musel zamestnávať viacerých pracovníkov (JUDr. Michala Krupu, JUDr. Františka Magáča, Annu Bubanovú, Máriu Dufincovú, Annu Kostrejovú, Martu Kurcikovú a Annu Orosovú). Činnosť Drobnej prevádzkarne MNV zabezpečovali Gejza Kelle a Mária Balogová.

Životné prostredie v dedine znečisťovalo najmä nepravidelné vyprázdňovanie žúmp - obec preto v roku 1983 zakúpila nové fekálne auto. O rok neskôr pribudla zberňa druhotných surovín.
V jeseni 1984 bol na miestnom cintoríne dokončený Dom smútku - prvý pohreb sa v ňom konal 18. januára 1985 (zomrel Juraj Budiš).

Počas leta 1985 bola v dedine - po prvýkrát - zaznamenaná prítomnosť perenospóry (plesne uhoriek). Tá sa rýchlo rozšírila a zničila celú úrodu.
V jesenných mesiacoch tohto roka začala výstavba novej, 20-triednej školskej budovy, postupovali práce na plynofikácii obce (na rozvody zemného plynu bola medzi prvými napojená stará budova základnej školy a niekoľko rodinných domov).

Na začiatku roka 1987 postihla celý okres snehová kalamita. Pavlovce boli odrezané od okolitých obcí vo všetkých smeroch. Hoci buldozéry pracovali nepretržite, silný nárazový vietor ako-tak spriechodnené cesty za niekoľko minút opäť zavial snehom. Po dvoch dňoch intenzívnych prác bola uvoľnená cesta do Baján a zásobovanie Pavloviec prebiehalo cez Sobrance. Sneh z cestnej komunikácie do Ťahyne bol odhadzovaný ručne občanmi, ktorí sa kvôli kalamite nemohli dostať do práce. Spojnicu s Michalovcami spriechodnili asi na štvrtý deň buldozéry, sneh odstránili z úseku Pavlovce - most cez Čiernu vodu.
V tom istom roku ukončil svoje pôsobenie v miestnej lekárni PharmDr. František Hunyady (v Pavlovciach pracoval 35 rokov).

Vo viacerých masovokomunikačných prostriedkoch - v novinách, rozhlase i televízii - odznela v júni 1988 správa o tom, že hladinu mŕtveho ramena rieky Uh brázdia štyri obrovské sumce, dlhé vraj až 3 metre. Uvedené exemplárne kusy prišli (s rôznymi prístrojmi) hľadať dokonca rybári - odborníci až zo Žiliny. Informácia sa nakoniec ukázala ako falošná.

Dobrú úroveň si počas dlhšej doby zachovával Zbor pre občianske záležitosti (viedla ho matrikárka Mária Dufincová). Jeho členovia účinkovali pri rôznych príležitostiach (pri sobášoch, uvítaniach detí do života, úmrtiach, životných jubileách, vydávaniach občianskych preukazov, rozlúčkach s brancami a pod.). V roku 1989 sa pavlovský zbor stal víťazom okresnej súťaže a zastupoval michalovský okres na krajskej súťaži v Spišskej Novej Vsi - tu s vystúpením Rozlúčka s brancami obsadil jedno z popredných miest. Na dlhoročných dobrých výsledkoch práce zboru sa podieľali sestry Papanové, J. Pajtašová, J. Dufincová, L Kušnírová, L Kažmér, M. Mikulová a iní.

V roku 1990 (po dvadsiatich siedmich rokoch) svoju pastoračnú činnosť v obci ukončil rímskokatolícky kňaz Ján Petruš. Pavlovčania však naňho nezabudli - keď v roku 1996 slávil svoje 75. narodeniny a 50. výročie kňazskej vysviacky, spoločne ho navštívili vo Svite.

Výstavba novej administratívnej budovy MNV, resp. ObÚ bola ukončená v novembri 1990. Hneď po kolaudácii sa v obradnej miestnosti uskutočnili prvé občianske sobáše. Do nových miestností sa pracovníci ObÚ presťahovali v máji 1991.

Po zrušení Miestneho kultúrneho strediska v roku 1992 boli jeho priestory zrekonštruované a Michalovské pekárne a cukrárne - s finančným príspevkom pavlovského ObÚ vo výške jedného milióna korún - tu zriadili pekáreň.

Na začiatku školského roka 1993/1994 sa základná škola presťahovala do novopostavenej budovy - pôvodné školské priestory v parku tak po štyridsiatich rokoch zostali prázdne. Budovu bývalého kláštora samospráva prinavrátiia späť rímskokatolíckej cirkvi - odvtedy stavba chátra.

Nový rímskokatolícky kňaz, ktorý v úrade správcu pavlovskej farnosti nahradil Jána Petruša, odmietal (pod vplyvom novembrových udalostí v roku 1989) zvoniť zomrelým členom KSS, ba aj obrady na ich pohreboch vykonával len formálne. To poburovalo všetkých obyvateľov dediny, preto ObÚ zabezpečil zvonenie týmto ľuďom cez miestny rozhlas z nahrávky. Dňa 2. októbra 1993 bolo preto zvolané verejné zhromaždenie občanov, na ktorom sa mal tento problém riešiť. Z prítomných viac ako 200 ľudí takmer všetci vyjadrili svoj nesúhlas s konaním pána farára (proti boli iba traja občania). Všetci zúčastnení sa nakoniec dohodli, že s aktuálnym stavom - formou listov - oboznámia ústavných činiteľov štátu i najvyšších predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi (kardinála Korca, arcibiskupa Sokola a ďalších). Medzi došlými odpoveďami bola aj takáto: "Ak pán farár takto koná, tak koná zle. "Postupne však i sám kňaz zmenil názor - k obratu v jeho zmýšľaní prispelo najmä to, keď zistil, že nedovolil zvoniť občanovi, ktorý sa celý život staral okostolné vežové hodiny a elektrické zvony.

Od 1. januára 1993 - odo dňa vzniku samostatnej Slovenskej republiky - obecná samospráva každoročne pripravuje novoročné ohňostroje.

V roku 1996 - na Mikuláša - centrum dediny prvýkrát skrášlil vianočný strom a farebná vianočná elektrická výzdoba. Odvtedy každoročne - od Mikuláša do Troch kráľov - je centrum Pavloviec i hlavné komunikačné tepny vyzdobené svetlami s vianočnou tematikou a v centre - pred ObÚ - stojí vianočný strom, postupne pribudla i vianočná zvonkohra.
Od tohto roka začal ObÚ zhromažďovať materiály o histórii Pavloviec od prvej písomnej zmienky.
K významným spoločenským udalostiam roka 1996 môžeme zaradiť okresnú prehliadku dobrovoľných požiarnych zborov - víťazov obvodových kôl (v požiarnickom športe) v kategóriách muži, ženy, dorastenci a dorastenky. Pavlovské družstvo mužov na tomto podujatí obsadilo 3. miesto.

Vyvrcholením kultúrno-spoločenského života v roku 1997 boli trojdňové (od 22. do 24. augusta) oslavy 670. výročia prvej písomnej zmienky o Pavlovciach - počas nich boli v rímskokatolíckom chráme posvätené obecné symboly (erb, vlajka a ozdobná reťaz starostu). Odvtedy sa každoročne - posledný augustový víkend - konajú obecné slávnosti s názvom Dni Pavloviec nad Uhom.

V nasledujúcom roku bola celkovým nákladom 14 miliónov korún zrekonštruovaná budova bývalej základnej školy v parku (jedným miliónom prispel aj ObÚ) a do jej priestorov sa nasťahovala osobitná škola.
Pekný úspech v roku 1998 zaznamenali pavlovskí futbalisti - podarilo sa im postúpiť do IV. ligy.

Rok 1999 sa niesol v znamení nezhôd medzi rímskokatolíckym a gréckokatolíckym kňazom. Išlo o slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v miestnom rímskokatolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa - rímskokatolícky farár ich nedovolil. Pavlovskí gréckokatolíci preto požiadali ObÚ o pomoc - obec im následne umožnila vykonávať liturgie v Dome smútku (jeho priestory posvätil košický gréckokatolícky exarcha Milan Chautur). Späť do kostola sa gréckokatolíci vrátili v roku 2003, po príchode terajšieho rímskokatolíckeho kňaza.

V roku 2002 bol za kostolom dokončený nový obecný park s balustrádovým oplotením (fontánu v ňom sprevádzkovali dňa 9. mája r. 2006).
Počas augustových osláv 675. výročia prvej písomnej zmienky o obci boli mnohým poslancom obecnej samosprávy i osobnostiam, spätým so životom Pavloviec (napr. rímsko¬katolíckemu kňazovi Jánovi Petrušovi, gréckokatolíckemu duchovnému Jozefovi Knežovi či lekárnikovi Františkovi Hunyadymi), udelené pamätné listy.

O rok neskôr - v októbri 2003 - dvaja kňazi (rímsko- a gréckokatolícky) posvätili na miestnom cintoríne nový hlavný mramorový kríž (umiestnený je pred Domom smútku).

V roku 2005 dal ObÚ nákladom takmer 5 miliónov korún opraviť všetky miestne komunikácie, začala tiež rekonštrukcia objektu bývalej grófskej jazdiarne - "rajčuľňe" (z celkovej sumy viac ako 5 miliónov korún - v rámci projektu Obnovme si svoj dom - ministerstvo kultúry prispelo čiastkou 1 milión a Slovenský plynárenský priemysel 2,9 milióna). Ministerstvo kultúry poukázalo v prospech obce aj 300000 korún - tie boli určené na obnovu miestneho historického parku. Koncom roka sa rozbehli rekonštrukčné práce (s celkovým nákladom vyše 5 miliónov korún) i na objekte nového zdravotného strediska (budovu odkúpila obec od michalovskej nemocnice).


V súčasnosti v dedine prebieha výstavba novej veľkokapacitnej čistiarne odpadových vôd a kanalizačnej siete s celkovým nákladom vyše 300 miliónov korún.
V roku 2006 robotníkov vystrašil veľmi nepríjemný nález - pri výkopových prácach v intraviláne narazili na nevybuchnutú, ale stále činnú bombu z 2. svetovej vojny s váhou asi 70 kg. Objavenú výbušninu zneškodnili privolaní pyrotechnici z Košíc - našťastie sa nikomu nič nestalo.

* spracované podľa príspevku Ing. Jozefa Kočana v publikácii PAVLOVCE NAD UHOM ( 1327 - 2006 ) PRECHÁDZKA HISTÓRIOU A SÚČASNOSŤOU

 

 

 

foto_pic
video_small
pavlovcan



zber
zive-slovensko-logo 

Náhodný obrázok

Správy z východu